Pravda o kyseline citrónovej
Kyselina citrónová nespôsobuje rakovinu
Kyselinu citrónovú E 330 dostal medzi nebezpečné „Éčka“ zrejme zlý preklad. Krebs je v nemčine rakovina, ale aj meno držiteľa Nobelovej ceny Hansa Krebsa.
BANSKÁ BYSTRICA . Odborníci z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici upozorňujú na niektoré zavádzajúce a nepravdivé informácie o takzvaných „Éčkach“, teda prídavných látkach v potravinách, ktoré podľa šíriteľov môžu spôsobiť aj rakovinu. Informácie vo verejnosti kolujú najmä reťazovými e-mailami a plagátikmi v schránkach.
V niektorých prípadoch spôsobuje paniku medzi ľuďmi, len neodborný preklad.
Medzi „nebezpečné Éčka“, ktoré znepokojujú spotrebiteľov, sa dostala napríklad aj kyselina citrónová E 330. Vraj by mala spôsobovať skorbut a rakovinu.
Podľa vedúcej odboru hygieny výživy Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici Ivany Sedliačikovej ide pritom o látku, ktorá sa nachádza skoro vo všetkých živých organizmoch. Je napríklad aj v citrusoch. Ich konzumovanie by teda podľa poplašných správ malo spôsobovať krvácanie ďasien a rakovinu.
Dôležitý medziprodukt
„Kyselina citrónová je dôležitým medziproduktom v Krebsovom cykle, ktorý prebieha v ľudskom tele. V potravinách reguluje kyslosť, pôsobí ako antioxidant a má aj antibakteriálne účinky. Za zatracovanie tejto látky zrejme vďačíme zlému prekladu slova Krebs. To v nemčine síce znamená rakovina, ale v prípade kyseliny citrónovej ide výlučne o vedca Hansa Krebsa, ktorý za objavenie citrátového cyklu, nazývaného tiež aj Krebsov cyklus, dostal Nobelovu cenu,“ argumentuje Sedliačiková.
Odborníci z regionálneho úradu verejného zdravotníctva tvrdia, že prídavné látky nie sú prirodzenou súčasťou potravín, ale sú do nich pridávané úmyselne.
Slúžia na zvýšenie odolnosti voči fyzikálnym, chemickým a biologickým zmenám, na predĺženie trvanlivosti potravín, na zachovanie výživovej hodnoty, na zlepšenie zmyslových vlastností a podobne.
Sú to napr. farbivá, sladidlá, konzervačné látky, antioxidanty, kypridlá, emulgátory, želírujúce látky, protihrudkujúce látky a ďalšie. Označujeme ich písmenom „E“ a číslom podľa registrácie Európskeho spoločenstva.
Spotrebiteľ si látky dokáže overiť
„Prídavné látky nesmú porušiť zdravotnú bezpečnosť potravín a musia sa používať len v takých množstvách, ktoré sú určené v európskej aj našej legislatíve. Pred povolením ich používania sú dôkladne skúmané. Vo vzorkách potravín analyzujeme v rámci úradnej kontroly aj prídavné látky, najčastejšie farbivá, konzervačné látky a sladidlá. Nadlimitné množstvo konzervačnej látky sme zistili len ojedinele,“ konštatuje Sedliačiková.
Základnou legislatívou Európskej únie v oblasti prídavných látok do potravín je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES z decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách. Týka sa prídavných látok povolených na používanie v potravinách s cieľom zaručenia vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľov.
„Je na spotrebiteľovi, akú potravinu si kúpi. Ak má možnosť kúpiť si mäso každý deň, tak si nebude kupovať mäsové konzervy. Ak pôjde na dovolenku a nebude môcť kupovať denne čerstvé potraviny, kúpi si potraviny s konzervačnými látkami, ktoré predĺžia ich trvanlivosť a zabránia mikrobiálnemu rozkladu,“ hovorí odborníčka regionálneho úradu.
Sedliačiková dodáva, že spotrebiteľ si dokáže overiť, aké prídavné látky sú v potravinách. Každá musí mať v označení uvedené aj zloženie, a to vrátane prídavných látok.